Život Prešova
online
online
Adam Michnik, legenda poľského protikomunistického odboja, má 75 rokov
17.10.2021 Celý región
Varšava/Bratislava
17. októbra (TASR) – S pádom totalitného režimu v Poľsku je
nespochybniteľne spojené meno Adama Michnika, ktorý sa výrazne podieľal
na činnosti nezávislého odborového hnutia Solidarita a pre svoje postoje
strávil šesť rokov vo väzení.
V prelomovom roku 1989 bol dôležitým aktérom – tzv. Okrúhleho stola – rokovaní medzi poľskou komunistickou mocou a opozíciou. Stál pri zrode denníka Gazeta Wyborcza a v prvých čiastočne slobodných parlamentných voľbách v roku 1989 získal poslanecký mandát.
Poľský historik, esejista, publicista, dlhoročný šéfredaktor významného mienkotvorného denníka Gazeta Wyborcza, bude mať v nedeľu 17. októbra 75 rokov.
„Adam Michnik sa od študentských protestov v roku 1968 profiloval ako jeden z lídrov opozície voči komunistickému režimu a v 70. a 80. rokoch sa stal jednou z najviditeľnejších tvárí odporu voči totalitnému režimu. V tomto bol podobný Václavovi Havlovi, aj keď ich osudy boli po zmenách v roku 1989 odlišné. Havel sa stal československým a neskôr českým prezidentom a Michnik šéfredaktorom najvplyvnejších novín v Poľsku a zároveň verejným intelektuálom, na ktorého názory sa čaká, a o ktorých sa premýšľa bez ohľadu na to, či s nimi ľudia súhlasia alebo nie," povedal pre TASR sociológ a programový riaditeľ Bratislava Policy Institute Michal Vašečka.
Podľa neho nebol v opozícii voči režimu z ideologických dôvodov, čím sa líšil od viacerých ľudí zo Solidarity. Vašečka pripomenul ako Michnik počas svojho väznenia písal list Augustovi Pinochetovi, v ktorom ho vyzýval, aby prepustil aktivistov proti jeho vláde, pričom bolo zrejmé, že väčšina Pinochetových oponentov mala blízko ku komunistickým myšlienkam.
„No on, zavretý v komunistickom väzení, správne videl podobnosti medzi rôznymi autoritárskymi a totalitnými režimami. Kritizoval všetky, ktoré obmedzujú ľudskú slobodu. Aj po roku 1989 poukazoval na rôzne obmedzenia našej slobody, ktoré prichádzali aj s divokým kapitalizmom 90-tych rokov. Poukazoval na nebezpečenstvá primitívneho a nereflexívneho antikomunizmu," vysvetlil Vašečka.
Adam Michnik sa narodil 17. októbra 1946 vo Varšave v rodine s ľavicovým politickým zázemím. Jeho otec bol v mladosti predsedom komunistickej strany na západnej Ukrajine a matka komunistickou aktivistkou a historičkou. Mal dvoch nevlastných bratov, z otcovej aj matkinej strany. Jeden z nich bol v 50. rokoch minulého storočia v Poľsku vojenským sudcom a podieľal sa na rozsudkoch v politicky motivovaných procesoch. Druhý sa od roku 1957 usadil v Izraeli a neskôr v New Yorku. Väčšina Michnikových príbuzných však zahynula pre židovský pôvod v období holokaustu.
Už počas stredoškolských štúdií sa verejne angažoval na neformálnych diskusných fórach. Od roku 1964 študoval históriu na varšavskej univerzite, odkiaľ ho dvakrát podmienečne vylúčili. V roku 1965 pre šírenie otvoreného listu členom poľskej komunistickej strany a v roku 1966 pre organizovanie nezávislého diskusného stretnutia. V roku 1968 ho za účasť na protirežimových demonštráciách z univerzity definitívne vylúčili, ale tiež prvýkrát zatkli a odsúdili na tri roky.
Z väzenia ho prepustili o rok neskôr na základe amnestie. Po prepustení dokončil štúdium histórie na Univerzite Adama Mickiewicza v Poznani. V rokoch 1976 - 1977 žil vo Francúzsku a po návrate do Poľska sa aktívne zapojil do hnutia proti komunistickému režimu.
Patril k hlavným organizátorom Výboru pre ochranu robotníkov (Komitet Obrony Robotników - KOR), publikoval v samizdatovej a zahraničnej tlači a ako poradca sa výrazne podieľal na činnosti Solidarity.
Krátko po vyhlásení stanného práva Michnika na tri roky internovali a neskôr bez súdu prepustili. Opätovnému väzneniu čelil v rokoch 1985 – 1986 a celkovo strávil vo väzení šesť rokov.
V roku 1989 sa stal jedným z hlavných aktérov - tzv. Okrúhleho stola - rokovaní medzi totalitnou mocou a opozíciou. V prvých, čiastočne slobodných parlamentných voľbách v roku 1989 získal poslanecký mandát a stal sa šéfredaktorom denníka Gazeta Wyborcza. Poslancom poľského parlamentu bol do roku 1991.
Podľa Vašečku sa Michnik aj po roku 1989 otvorene vyjadroval k pomerom v Poľsku, v Európe či vo svete, a to bez ohľadu na to, že sa dočkal aj ostrej kritiky.
„Doma nebýva nikto prorokom a tak mnohí nevideli, nevidia a ani nebudú vidieť, akú úlohu zohral Michnik v živote Poľska. Spomínam si na jedno z našich prvých stretnutí pred 30 rokmi, keď som mu nešťastný z vývoja na Slovensku opisoval pomery mečiarovského režimu a on na to povedal: ´To je asi pravda, ale aj tak sme už čiastočne vyhrali. Prinútili sme ich hrať podľa našich pravidiel.´ Michnik videl vývoj širšie, z výšky a najmä už teraz tak, ako ho bude vidieť história v ďalekej budúcnosti," dodal Vašečka.
Adama Michnika ocenili mnohými domácimi i zahraničnými vyznamenaniami či čestnými doktorátmi na viacerých univerzitách. V roku 2003 mu prepožičali české štátne vyznamenanie Rad Tomáša Garrigua Masaryka III. triedy a v roku 2010 získal najvyššie poľské štátne vyznamenanie Order Orła Białego (Rad bielej orlice).
Aj bez Michnika by podľa Vašečku Poľsko zažilo 80. roky, Solidaritu a zrejme aj Okrúhly stôl v roku 1989. „No Michnik bol dirigentom, zrejme najdôležitejším, aj keď do tejto úlohy sa snažia dostať mnohí. Bez neho by možno k dohode Okrúhleho stola neprišlo, režim by padol samospádom podobne ako v Československu a následný vývoj mohol byť v Poľsku úplne iný, vrátane tém ako sú lustrácie, privatizácia štátneho majetku, či dokonca dnes pomerne úspešné zvládnutie démonov minulosti v podobe antisemitizmu," zdôraznil pre TASR Michal Vašečka.
V prelomovom roku 1989 bol dôležitým aktérom – tzv. Okrúhleho stola – rokovaní medzi poľskou komunistickou mocou a opozíciou. Stál pri zrode denníka Gazeta Wyborcza a v prvých čiastočne slobodných parlamentných voľbách v roku 1989 získal poslanecký mandát.
Poľský historik, esejista, publicista, dlhoročný šéfredaktor významného mienkotvorného denníka Gazeta Wyborcza, bude mať v nedeľu 17. októbra 75 rokov.
„Adam Michnik sa od študentských protestov v roku 1968 profiloval ako jeden z lídrov opozície voči komunistickému režimu a v 70. a 80. rokoch sa stal jednou z najviditeľnejších tvárí odporu voči totalitnému režimu. V tomto bol podobný Václavovi Havlovi, aj keď ich osudy boli po zmenách v roku 1989 odlišné. Havel sa stal československým a neskôr českým prezidentom a Michnik šéfredaktorom najvplyvnejších novín v Poľsku a zároveň verejným intelektuálom, na ktorého názory sa čaká, a o ktorých sa premýšľa bez ohľadu na to, či s nimi ľudia súhlasia alebo nie," povedal pre TASR sociológ a programový riaditeľ Bratislava Policy Institute Michal Vašečka.
Podľa neho nebol v opozícii voči režimu z ideologických dôvodov, čím sa líšil od viacerých ľudí zo Solidarity. Vašečka pripomenul ako Michnik počas svojho väznenia písal list Augustovi Pinochetovi, v ktorom ho vyzýval, aby prepustil aktivistov proti jeho vláde, pričom bolo zrejmé, že väčšina Pinochetových oponentov mala blízko ku komunistickým myšlienkam.
„No on, zavretý v komunistickom väzení, správne videl podobnosti medzi rôznymi autoritárskymi a totalitnými režimami. Kritizoval všetky, ktoré obmedzujú ľudskú slobodu. Aj po roku 1989 poukazoval na rôzne obmedzenia našej slobody, ktoré prichádzali aj s divokým kapitalizmom 90-tych rokov. Poukazoval na nebezpečenstvá primitívneho a nereflexívneho antikomunizmu," vysvetlil Vašečka.
Adam Michnik sa narodil 17. októbra 1946 vo Varšave v rodine s ľavicovým politickým zázemím. Jeho otec bol v mladosti predsedom komunistickej strany na západnej Ukrajine a matka komunistickou aktivistkou a historičkou. Mal dvoch nevlastných bratov, z otcovej aj matkinej strany. Jeden z nich bol v 50. rokoch minulého storočia v Poľsku vojenským sudcom a podieľal sa na rozsudkoch v politicky motivovaných procesoch. Druhý sa od roku 1957 usadil v Izraeli a neskôr v New Yorku. Väčšina Michnikových príbuzných však zahynula pre židovský pôvod v období holokaustu.
Už počas stredoškolských štúdií sa verejne angažoval na neformálnych diskusných fórach. Od roku 1964 študoval históriu na varšavskej univerzite, odkiaľ ho dvakrát podmienečne vylúčili. V roku 1965 pre šírenie otvoreného listu členom poľskej komunistickej strany a v roku 1966 pre organizovanie nezávislého diskusného stretnutia. V roku 1968 ho za účasť na protirežimových demonštráciách z univerzity definitívne vylúčili, ale tiež prvýkrát zatkli a odsúdili na tri roky.
Z väzenia ho prepustili o rok neskôr na základe amnestie. Po prepustení dokončil štúdium histórie na Univerzite Adama Mickiewicza v Poznani. V rokoch 1976 - 1977 žil vo Francúzsku a po návrate do Poľska sa aktívne zapojil do hnutia proti komunistickému režimu.
Patril k hlavným organizátorom Výboru pre ochranu robotníkov (Komitet Obrony Robotników - KOR), publikoval v samizdatovej a zahraničnej tlači a ako poradca sa výrazne podieľal na činnosti Solidarity.
Krátko po vyhlásení stanného práva Michnika na tri roky internovali a neskôr bez súdu prepustili. Opätovnému väzneniu čelil v rokoch 1985 – 1986 a celkovo strávil vo väzení šesť rokov.
V roku 1989 sa stal jedným z hlavných aktérov - tzv. Okrúhleho stola - rokovaní medzi totalitnou mocou a opozíciou. V prvých, čiastočne slobodných parlamentných voľbách v roku 1989 získal poslanecký mandát a stal sa šéfredaktorom denníka Gazeta Wyborcza. Poslancom poľského parlamentu bol do roku 1991.
Podľa Vašečku sa Michnik aj po roku 1989 otvorene vyjadroval k pomerom v Poľsku, v Európe či vo svete, a to bez ohľadu na to, že sa dočkal aj ostrej kritiky.
„Doma nebýva nikto prorokom a tak mnohí nevideli, nevidia a ani nebudú vidieť, akú úlohu zohral Michnik v živote Poľska. Spomínam si na jedno z našich prvých stretnutí pred 30 rokmi, keď som mu nešťastný z vývoja na Slovensku opisoval pomery mečiarovského režimu a on na to povedal: ´To je asi pravda, ale aj tak sme už čiastočne vyhrali. Prinútili sme ich hrať podľa našich pravidiel.´ Michnik videl vývoj širšie, z výšky a najmä už teraz tak, ako ho bude vidieť história v ďalekej budúcnosti," dodal Vašečka.
Adama Michnika ocenili mnohými domácimi i zahraničnými vyznamenaniami či čestnými doktorátmi na viacerých univerzitách. V roku 2003 mu prepožičali české štátne vyznamenanie Rad Tomáša Garrigua Masaryka III. triedy a v roku 2010 získal najvyššie poľské štátne vyznamenanie Order Orła Białego (Rad bielej orlice).
Aj bez Michnika by podľa Vašečku Poľsko zažilo 80. roky, Solidaritu a zrejme aj Okrúhly stôl v roku 1989. „No Michnik bol dirigentom, zrejme najdôležitejším, aj keď do tejto úlohy sa snažia dostať mnohí. Bez neho by možno k dohode Okrúhleho stola neprišlo, režim by padol samospádom podobne ako v Československu a následný vývoj mohol byť v Poľsku úplne iný, vrátane tém ako sú lustrácie, privatizácia štátneho majetku, či dokonca dnes pomerne úspešné zvládnutie démonov minulosti v podobe antisemitizmu," zdôraznil pre TASR Michal Vašečka.
www.ZIVOTPO.sk
